cz sk

Kedže ide o relatívne známu hru, ktorá nemá nejako zložité pravidlá a je rozšírená v rôznych formách po celom svete, niet divu, že jej história siaha až do starovekého Grécka a Ríma. Gréci si s obľubou krátili čas hrou, kedy hádzali kamenné gule na cieľ, pričom preferovali silu a tvrdosť. Rimania sa však dnešnej podobe petanque približovali najviac. K hre používali drevené gule s kovovým plášťom, ktoré sa snažili umiestniť na menej vzdialený cieľ. Hra sa postupne rozvíjala, rýchlo sa šírila po celej Európe, až sa dostala do stredomorskej oblasti Francúzska. Tu k rozvoju hry prispeli dokonca francúzski vojaci, ktorí z nudy hrali jeu de boules s delostreleckými guľami. Až na začiatku 20. stroročia vznikli prvé pravidlá petanque, ktorá si rýchlo získala popularitu na celom svete.

Oficiálnu podobu dostáva tento šport v Lyonskom regióne a hra "Lyonnaise" sa stáva v roku 1850 športom a dochádza súčasne k založeniu prvej oficiálnej spoločnosti "Le Clos Jouve". V roku 1906 je založená Lyonská a regionálna federácia, v roku 1933 Národná federácia hier s guľami, ktorá sa v roku 1942 stala Francúzskou federáciou. Hra petanque sa zrodila z tzv. "Jeu Provencal" (Provensálska hra). Pravidlá boli uzákonené v roku 1927 a v roku 1945 vznikla Francúzska federácia petanque a provensálske hry - FFPJP Fédération Francaise de Pétanque et Jeu Provencal). Petanque tak nastúpil víťaznou cestou svetom...

Hra vznikla v mestečku La Ciotat neďaleko Marseille vo Francúzsku. Stalo sa tak v roku 1908. Vtedy sa každé popoludnie pod platanmi Beraud clubu schádzala spoločnosť hráčov tzv. Jeu Provencal, resp. provensálskej hry. Táto hra sa hrala s guľami, ktoré boli celé pokryté drobnými výstupkami, a pred odhodením gule sa vykonávalo niekoľko krokov. Medzi účastníkmi bol i Jules Le Noir, trpiaci silným chronickým reumatizmom, ktorý mu zamedzil hranie provensálskej hry. Pri nej sa totiž gule hádzali až na diaľku 20 metrov, a bolo teda potrebné k tomu vynaložiť mnoho sily. Predtým býval v tejto hre veľmi úspešný, teraz však frustrovaný svojim zlým zdravotným stavom sedával pri postrannej čiare, neschopný zúčastniť sa zápasu.

Jeho priateľ Ernest Pitiot, ktorý tieto zápasy usporadúval, umožnil Le Noirovi zúčastniť sa hry a spolu k tomuto účelu upravili pravidlá. Najprv sa k dvojici pridalo niekoľko priateľov zo solidarity, ale postupne tento spôsob hry upútal aj ostatných hráčov. Hralo sa tzv. „des pieds tanqués“, čo znamená „s nohami pri sebe“. Z tohto vznikol skomolením názov hry s novými pravidlami - petanque. Tá sa rýchlo stala populárnou v celej Provence i cez odpor konzervatívnych hráčov provensálskej hry. Roku 1927 boli pravidlá uzákonené.

Načítám